Keira Ryann Gallagher

19. července 2013 v 22:02 | Vix
Vaša prezývka: Rain
Blog: dark-academy.blog.cz
Meno a priezvisko: Keira Ryann Gallagher
Rasa: Dragenguard

Vek: 17
Číslo domu v ktorom budete bývať: domček č. 2
Povaha: Keira je zvláštnej povahy, trpí totiž panickou poruchou, čo je porucha správania, pri ktorej má Kei pocit neskutočnej úzkosti. Problémom tejto poruchy je, že nikdy nevie, čo u nej panický stav spustí. Môže to byť maličký pavúčik, neznámi človek, nečakaný dotyk, či pohyb, kľudne to môže byť aj človek, ktorého pozná od malička, i keď to sa často nestáva, len ak by sa ten človek nejako veľmi zmenil. Inak je Kei známa svojím úsmevom, ktorý je u nej typickou črtou a dokáže si ním získať hocikoho. Nikdy nevedela prečo, no ľudia s poruchami sa väčšinou ostatným bránia, ona je naopak spoločenská, no pravdou je, že svoju poruchu v správaní si nepripúšťa, možno to je i tým. Nemá problém s nijakou povahou, to ju už naučilo pár rokov v partií s chalanmi, ktorí si radi vypili. Jedno je však pravda, pochopí keď je niekto arogantný kvôli nejakej veci, čo sa mu stala, no nemá rada ľudí, ktorý si jednoducho myslia, že sú tak viac zaujímavý. Tiež je pravda, že s dievčatami si síce spoločnú tému nájde, no najradšej kecá s nejakým chalanom, nikdy síce nevedela prečo, no rozumela si s nimi viacej ako s babami. No i keď je Kei priateľská a to všetko okolo, po pár rokoch s chalanmi sa naučila kedy stačí a z úst preto občas sama vypustí nejakú nepríjemnú poznámku, no to sa naozaj často nestáva.
Záľuby: Kei odmalička milovala fotenie. Či už pred objektívom stála, alebo foťák držala ona. Je to jej spôsob ako si uchovávať spomienky, odfotiť sa. Tiež neskutočne miluje hudbu, no nikdy sa na nič neučila hrať, nechýbalo jej to, stačilo jej hudbu počúvať. Taktiež miluje vietor vo vlasoch a tým pádom motorky, na ktorých ju od malička vozili, či už mama alebo neskôr chalani v partií, sama sa však na niečo také neopováži.
História: Keira sa narodila v Írsku, čo je pomerne chladná krajina, no aj tak to tam mala vždy rada. Nikdy by na tú krajinu nepovedala ani krivého slovka, i keď v lete tam boli priemerné teploty len okolo 17 stupňov, čo bolo pomerne málo, no jej to odmalička vyhovovalo, neznáša totiž príliš vysoké teploty. Pravdou však je, že Olívia vyrástla len s matkou, no to tiež nikdy nebrala ako nejaký hendikep, bola na to skôr hrdá. Mama jej o otcovi nehovorievala, no to ona ani nepotrebovala. Nechcela otca, ktorý jej mamu opustil, pretože taký otec by si jej lásku nezaslúžil. A k tomu jej mama obe tieto funkcie v rodine stíhala pokrývať. Neraz s ňou zašla do obchodu s oblečením a hodiny spolu vyberali tie správne šaty. No na druhú stranu, často Keiru natiahla do koženej bundy a dlhých nohavíc, posadila si ju za seba na motorku a spolu sa celé dni vozili po jej rodnej krajine. Matku za toto milovala, pretože s ňou mohla byť i tou princezničkou, ktorú by milovala mama, no i tým ockovým dievčatkom, i keď na motorke sedela za mamou. Ako však rástla, matka už nemohla byť stále s ňou a Kei si našla kopu kamarátov, ktorý jej pokrývali voľný čas, ktorý predtým patril len jej mame. Samozrejme Kei nebola z tých dievčat, ktoré by sa premávali po škole v opätkoch a žmurkali po všetkých naokolo, práve naopak, bola krásna iným spôsobom. Tiež však bola pravda, že sa s ňou dievčatá nebavili, mala jedine kamarátov, ktorý ju ťahali do rôznych bláznovstiev. ona samozrejme nikdy nenamietala, prečo by aj mala, keď s tými chalanmi sa cítila voľná a v ich spoločnosti mohla byť sama sebou. Vedela, že pre nich nie je dievča na jednu noc. Keby im zavolala hoc aj ráno o tretej s tým, že je v sračkách, nejeden by sa postavil a okamžite sadol na svoju motorku a šiel by ju hľadať, aj keby ho v posteli čakalo dievča. Bola pre nich omnoho viac a to si vážila. No tieto jej známosti spôsobovali to, že sa s matkou neustále hádala. Tej sa nepáčilo, že jej dcérka sa už od pätnástich pohybuje v partiách len so staršími chalanmi. Jej vzťah s matkou padal, no ona ju aj napriek tomu stále milovala, len jej to už nevravela. A tiež ju nepočúvala, naďalej sa stýkala s ľuďmi, ktorých milovala. Postupom času to však neostalo len pri tom, že to bola partia zo školy, začalo sa o nich hovoriť na ulici a keď sa v niektorom z barov odohralo bitka, hneď vedeli, že to bola Keiriná partia. Nejedna z týchto bitiek sa strhal práve kvôli Kei, keďže bola miláčik Nialla, ktorý bol šéfom, či niečím takým v gangu. Jej to samozrejme nevadilo, Nialla mala z partie najradšej a tým pádom jej nevadilo, že si začínali byť bližší akoby mali. Až to skončilo tak, že Kei v šestnástich prišla o panenstvo, čo zatiaľ neoľutovala. Tiež sa však stalo to, že sa jej ľudia začali vyhýbať, dotknúť sa Niallovho dievčaťa bolo ako spáchať samovraždu. Všetko by snáď bolo dokonalé, kebyže sa jedného dňa nevrátila domov a nezastihla matku ako sa háda s cudzím mužom. Niečo v nej jej hovorilo, že je to jej otec. Chcela ísť za nimi, no Niall ju zastavil. Tým pádom sa všetko opäť vrátilo do starých koľají, no len na chvíľu. Pár dní na to, keď sa Kei vrátila domov, našla na stole v kuchyni papier od otca, kde sa jej snažil vysvetliť, čo je zač a čo musí robiť, aby zachránila Nialla a celú partiu. Najprv, nechápala pred čím by ich mala chrániť, no keď vybehla do poschodia a mamu našla obesenú v svojej izbe, pochopila. Vlastný otec, ktorý ju zanedbával sedemnásť rokov sa jej teraz vyhrážal. Bolo to až smiešne, no strach o milovaných ju prinútil prísť sem, kam ju otec volal.

Dom

Galéria:
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama