Dantes Nero Witwer

24. února 2013 v 23:09 | Vix
Vaša prezývka: Vixí
Blog: tento a rpg-pandora.blog.cz
Meno a priezvisko: Dantes Nero Witwer
Rasa: Dragenguard

Vek: 21
Číslo domu v ktorom budete bývať: Dom 2
Povaha: Nero je chalan tmavšej pleti, má zvláštnu povahu no zlý nie je. Je trochu nedôverčivý a vyzerá byť tichý, ale to len keď ho nepoznáte. Pokiaľ viete aký je, tak viete že je milý, priateľský a vie sa aj zabaviť. Rád sa rozpráva, je jedno už o čom no skôr, ako sa s vami začne rozprávať, si vás musí poriadne obkukať. Väčšinou nevyvoláva hádky či bitky, no keď to má byť, tak sa do toho oprie poriadne. Dokáže držať jazyk za zubami ale keď mu raz niečo ide krkom, tak svoj názor povie. Má svalnatú pevnú postavu, ktorú si udrživa a stále na nej pracuje, lebo nechce byť tým, čím bol kedysi. Čo sa týka jeho dračej povahy, tá je možno zdroj jeho zla. Väčšinou sa na draka mení vtedy, keď je nazúrený, alebo má zvýšený adrenalín. Možno aj preto je čierny drak. Kým bol "normálny" tak bol milý, také tintítko čo by neublížilo ani muche. Ako sa však postupom času oboznamoval z jeho divnými schopnosťami, aj jeho ego a odvaha rástla. A vďaka udalostiam, ktoré sa okolo jeho 15rokov udiali, sa dokázal premeniť na svoju druhú podobu.
Záľuby: Zbožňuje prírodu lesy, stromy, zvieratá a aj nadprirodzené bytosti. Taktiež má rád šport. Rád cvičí, beží, skáče a keď je naštvaný tak aj lieta. Svoju dračiu podobu ukazuje len občas, väčšinou je buď len napol drak alebo má len dračie oči. Dokáže perfektne zaobchádzať zo zbraňami ako meč, luk, kuša ale aj malé nože či iné zbrane. Bojové umenie vie tak isto. Jednoducho ho jeho dávna priateľka naučila veciam potrebných do sveta neľudí. Čo sa týka oblečenia, prevažujú u neho košele či tielka, samozrejme rifle a kanady. Buď kanady alebo nejaké vysoké prevažne čierne čižmy z hrubými podrážkami.
História:
Žil životom, ktorý nebol práve najľahší a preto ho povie len málo komu. Vyrastal sám, síce mal oca - matku nepoznal, ale otec dlho pracoval a niekedy sa vrátil aj po dvoch, troch dňoch. Vždy sa vyhovoril že mali veľa práce, no Nero vedel, že jeho otca už jednoducho nebaví sa o neho starať. Aj keď s ním bol, vždy bol nesvoj a nikdy sa spolu nerozprávali. Preto ostal taký aký je. Začal sa hrávať sám, istú dobu aj rozprávať sám so sebou. Sadol si pod strom, ktorý mali pri ich Karavane v ktorom bývalý na okraji lesa a tam sa hral s jeho lesnými priateľmi - vílami. Bol malý, bral to štýlom - otec na mňa nemá čas, tak mu nebudem naobtiaš - lenže jeho otca to štvalo. Nie raz sa stalo že za ním prišiel, nasilu ho postavil zo zeme, preplieskal a povedal že "nič ako víly, neexistuje!". Chcel z neho mať silného chlapa, no už ako rástol, na ňom otec videl že z neho nič nebude. Bolo to drsné, obzvlášť keď Dan musel skrývať fakt, že vidí a počuje veci, ktoré normálni ľudia nevidia. Videl krásne tvory, jednoducho fantastické veci no jeho otec ho považoval za blázna. Ešte zo začiatku to bral, že detská fantázia i keď pár krát ho aj zbil že mal modriny po tele. Ale ako rástol, nič sa nemenilo. V jeho pätnástich sa rozhodol, že je načase s tým skoncovať. Jeho rozhodnutie naštartovalo to, keď Dan sedel ako inak pod jeho strom, mal pred sebou dva poháre a v nich sladkú vodu. V jednom mal slamku otočenú od neho preč a smial sa, bavil a kecal s "ničím". On sa však bavil s nadprirodzenou bytosťou, bolo to dievča a však bola plachá a mala zvláštnu schopnosť tzv. obrannosť voči ľuďom, tak že ju nemohli vidieť. Chodila za Nerom často, cítila že je tiež iný, no nejak nemohli prísť na to že ako. Jeho otec stál opretý o karavan a sledoval ako si Nero spokojné kecá a odpíja z vody. Pozrel sa aj na ten druhý pohár, ale v ňom bolo stále rovnako. Zakrútil hlavou, zaťal päste a šiel za synom. Povedal nech vstane. Nero pozrel ne jeho priateľku, no tá sa vyparila len ako tam prišiel jeho otec. Nakoniec sa postavil, oprášil si šedé nohavice a pozrel ocovi do tváre. Nebol nadšený, bol to prísny a svalnatý muž, jednoducho ako vojak. Povedal že z jeho samomluvou je načase niečo urobiť. Vraj pozná dobrú psychologičku, ktorá mu určite pomôže. Usmial sa. Bol to skôr úškrn, výsmech. Bol potešený že sa zbaví syna, nikdy ho nemal moc rád, považoval ho skôr za babu. Len preto že nemal svaly a hrubý hlas. Nero však nesúhlasil, nechcel ísť ku žiadnej psychologičke či inému doktorovi. On sa považoval za zdravého normálneho chalana. Otec zvýšil hlas a povedal že ide! Nero však nabral odvahu a jasne povedal: "nie!". Otec prižmúril oči, akoby premýšľal čo ďalej. Nakoniec povedal znova. "Poslúchni ma a poď, lebo ťa tam dovlečiem nasilu!" Nero opäť len protestoval. Otcovi rupli nervy a zahnal sa päsťou, no to sa Dan stihol skrčiť a jeho otec Tom narazil päsťou do stromu. Nero sa rozbehol a bežal k lesu, do miesta ktoré dobre poznal. Jeho otec ho začal naháňať. Danovi stúpol adrenalín v tele a pomaly mu začalo byť teplo. Očervenel v tvári. Ako bežal lesom, ktorý poznal viac než dobre, pozrel sa na svoje ruky. Zbadal na nich drápi a to ho vydesilo. V tom na neho zakričal otec. "Dantes! Ihneď sa vráť domov lebo ťa zmlátiť že nebudeš vedieť kto si! Padaj!" Kričal naňho hrubým naštvaným hlasom no Nero bol v šoku, videl ako sa mu naťahujú prsty na rukách a pomaly černejú. Celé ho to desilo a on si ani nevšimol že bežal ku strane, kde bol útes ku ktorému sa aj dostal. Zastal na kraji útesu. Kamene zo zeme spadli dole do čiernej hlbokej priepasti a Dan sa obzrel. Onedlho počul kričanie otca. Zacítil že sa nejako mutuje, spomenul si na slová ktoré mu povedala vtedy Xisa, jeho priateľka s ktorou sa často vyprával. "Ty nie si obyčajný. V pravý čas sa dozvieš o svojej pravej tvári." Vtedy sa usmiala a pozrela na mňa bledými očami s nádychom fialovej. Žeby je teraz ten správny čas? Behalo Nerovi v hlave. Mal málo času, otec už čoskoro príde a on vedel, že ak sa nechá, tak ho opäť zmláti. Preto cúvol, zacítil že zem pod nohami mu končí no on sa posunul aj tak ďalej. Vtedy tam prišiel otec a jediné čo videl bolo, ako Dan skáče z útesu dole a s výsmechom v tvári mu ukazuje prostredný prst. Tak dávno to túžil spraviť. Už sa lúčil zo svojím životom, keď sa stalo niečo čo nečakal. Začalo sa mu trhať tričko, praskať a to isté mu robili aj nohavice. Dan sa menil a tesne nad studenou tzv. mŕtvou vodou plnou ostrých kameňov, dovŕšil svoju finálnu podobu. Stal sa z neho drak. Veľký, čierny, šupinatý drak z obrovskými krídlami a pazúrmi. Vyletel do vzduchu a prvé čo bolo si všimol otca stojaceho na útese v diaľke. Jeho zrak bol perfektný, no trvalo mu kým si zvykol. To že videl všetko tak blízko a pritom to bolo tak ďaleko bolo zvláštne. Keď pristál na útese, len sa tak otriaslo. Zreval na plné hrdlo a zložil krídla na chrbte. Jeho otec s vyvalenými očami nevedel či ma utiecť alebo bojovať. Nikdy nič také nevidel a ani na niečo také neveril, bol realista. V tom vybral z boku na nohaviciach čo mal puzdro, nôž a zakričal. "Tak poď, obluda." Nahodil jeho pohŕdavý úškrn a nastavil sa na útočnú pozíciu. Dan roztiahol obrovské krídla a hlasno zreval. Pomalými ťažkými krokmi sa začal približovať, pričom všetko dunelo a otváral papuľu plnú ostrých zubov na Toma ktorý keď to videl, začal cúvať. Sám sa však dotlačil na kraj, kedy aj on cítil, že zem pod nohami mu končí. V tom sa mu šmyklo a on sa nestihol zachytiť, letel dole z útesu. On nemal také šťastie žeby sa premenil a preto skončil v ľadovej vode napichnutý na ostrom kameni. Dan tam ostal stáť, mal zmiešané pocity. Bolo toho naňho veľa, zrazu bol drak a ostal sám. Nevedel ako ďalej. Vtedy sa mu zakrútila hlava a on padol na zem. Zmenil sa opäť na človeka a nahý ostal ležať na kraji útesu. Keď sa prebral ocitol sa na zvláštnom mieste, kde ho privítala aj jeho priateľka ktorá to označila ako "jej domov" v ktorom bude bývať aj on. Oboznamovala ho so situáciou, aká nastala. S tým kto je a čo dokáže. Učila ho, že je potrebné aby sa naučil biť. Už nebola taká plachá, bola oblečená ako bojovnica a jej dlhé biele vlasy mala spustené vedľa seba. So sebou nosila meč čo ho dosť prekvapilo. Postupom času ho naučila sa biť, zachádzať so zbraňami ako je meč, luk, kuša, nejaké malé nože a podobne. Vravela, že ak chce prežiť, musí si dávať pozor. Začali mávať tréningy, kedy bojovali proti sebe a časom bol Nero ten, ktorý vyhrával. Spravila z neho ozajstného bojovníka, už nebol taká "baba" ako predtým. Aj hlas mu postupom času trochu zhrubol. V jeho osemnástich sa už naozaj dal považovať za muža. Nabral aj svalstvo, odvahu, silu a nemôže sa nespomenúť, že aj krásu. S Xisou si nažívali, lovili a boli ako súrodenci. Nikdy sa na ňu Dan nedíval ako na jeho partnerku, hoci to tak niekedy vyzeralo. Až kým sa Dan nevidal na jeden lov, chcel uloviť poriadneho jeleňa na večeru a preto na obed odišiel. Dlho sa nevracal a Xisa mala naozaj strach. Keď prišiel aj z úlovkom niekedy o deviatej domov, Xisa sa mu hodila okolo krku a hovorila mu či sa zbláznil, že mala strach. Dan to moc nechápal, inokedy jej to nevadilo. Xisa sa menila, keď ju Dan niečím podpichol, ranilo ju to a nie raz aj plakala jej vzácne slzy. Preto sa raz Dan rozhodol že pôjde za ňou a spýta sa o čo ide. Nikdy nebol na takéto veci a preto za ňou prišiel a spýtal sa: "Čo ti je? Prečo si odrazu takáto?" To ju ranilo. Opäť sa rozplakala a cez slzy mu povedala nech vypadne. Dan nechápal, čo spravil zle..? Prečo zrazu chce aby odišiel. Nakoniec však vyšiel hore po drevených schodoch v dutine stromu, ktorý bol ako ich dom. Bol to starý obrovský, samozrejme magický strom v ktorom bývali. Vyšiel hore, zbalil si svoje zbrane a šiel dole. Xisa na neho so slzami pozrela a keď videla že je zbalený, ostala len pozerať. On prišiel k nej a povedal. "Je na čase aby som ťa opustil. Ďakujem za všetko, za tvoju pomoc a pevné nervy. Nikdy na teba nezabudnem Sisi." Pobozkal ju na čelo, pohladil po líci a palcom jej zotrel slzy. Hneď nato sa však objavili nové, keď Dan odchádzal. Vyšiel zo stromu a kráčal preč nevedno kam, pričom tam Xisa ostala stáť a plakala. Dlhšiu dobu sa túlal po svete a teraz, keď už má 21rokov a plno spomienok na krku, sa rozhodol že je načase sa aspoň na chvíľu usadiť. Skončil tu v Dark Foreste.

Galéria:
ako drak..










Dom


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vendy Michlíčková Vendy Michlíčková | 24. února 2013 v 23:31 | Reagovat

Jů Taylor ;)

2 Vix Vix | 25. února 2013 v 11:13 | Reagovat

som rovnako natešená :3 :DD

3 Ling-Ling Ling-Ling | 25. února 2013 v 20:01 | Reagovat

To sme všeciiiiii :D:D :*

4 Vix Vix | 25. února 2013 v 21:21 | Reagovat

Lings radšej sa neozývaj, to tvoje ospevovanie ho na Skype mi stačí! :D

5 Nessie Nessie | 25. února 2013 v 22:47 | Reagovat

Nie :´(

6 Lukas Lukas | 24. března 2013 v 19:06 | Reagovat

Tak Taylorko ....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama